"Výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť a
školstvo vzrastú z 18,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na
29,1 % HDP v roku 2070," vyčíslili analytici. Aby však dosahy starnutia zvládali aj verejné financie, bude nevyhnutné prijať súbor reformných opatrení.
Správa EK tvrdí, že Slovensko bude patriť medzi najrýchlejšie starnúce
krajiny EÚ. Kým v roku 2019 pripadali na jedného človeka staršieho ako
64 rokov takmer štyria ľudia v produktívnom veku, v roku 2070 ich bude
zrejme len 1,6. Aj nárast výdavkov citlivých na starnutie bude najvyšší
spomedzi krajín EÚ, budú vyššie o 10,8 percentuálneho bodu (p.b.).
"Výdavky budú rásť do roku 2063, keď dosiahnu svoj vrchol a následne mierne poklesnú,"
dodali analytici s tým, že najvýraznejší nárast sa prejaví pri
výdavkoch na dôchodky (o 5,9 p.b.), pri zdravotnej starostlivosti (2,5
p.b.) a pri dlhodobej starostlivosti (2,1 p.b.). Výdavky na vzdelávania
vzrastú len o 0,4 p.b.
Výdavky na dôchodky vzrastú z 8,3 % HDP v roku 2019 na 14,2 % HDP v roku
2070. Strop na dôchodkový vek však zvyšuje tlak na financovanie
dôchodkového systému, preto analytici považujú za dobrý nápad naviazať
dôchodkový vek na rast strednej dĺžky života.
Výdavky na zdravotníctvo vzrastú medzi rokmi 2019 a 2070 o 2,5 % HDP. Aj
pri týchto výdavkoch pôjde na Slovensku o tretí najvyšší rast spomedzi
krajín EÚ. Takisto za tým treba podľa analytikov hľadať starnutie,
priemerné ročné náklady na sedemdesiatnika sú totiž päťkrát vyššie ako
na tridsiatnika.
Výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 viac ako strojnásobia
oproti roku 2019. V roku 2070 na to minie Slovensko 2,9 % HDP. Napriek
klesajúcemu počtu študentov bude Slovensko viac dávať aj na vzdelávanie
(3,8 % HDP v roku 2070).
Na zvládnutie dosahov starnutia populácie treba podľa analytikov
pristúpiť k reformným opatreniam. Najdôležitejšou je dôchodková reforma,
ktorá by mala stabilizovať dôchodkový systém a zvýšiť jeho dlhodobú
finančnú udržateľnosť. Treba prijať aj opatrenia na podporu väčšieho
zapojenia vybraných skupín obyvateľstva na trhu práce a na obmedzenie
úniku mozgov do zahraničia. Naopak, posilniť treba aktívny nábor zo
zahraničia, a to najmä na pracovné pozície, ktoré sú u nás nedostatkové.